Fakty o rozvoji obce Zubák

Vznik obce podľa zistených archívnych materiálov sa eviduje od roku 1259 a podľa ďalších záznamov z archívnych listín z roku 1471, kde je záznam o osade Zubák, ktorá patrila do Lednického panstva. Obec hraničí s Českou republikou s obcami Střelná a Študlov. Názov obce sa traduje podľa panského horára, ktorý mal nápadne veľké zuby a preto dostala obec názov Zubák.

 

Po zrušení poddanstva a nevoľníctva dostala obec svoj ráz, nastalo osídlenie obce.

 

Zdrojom výživy obyvateľstva bola pôda, chov dobytka a oviec. V roku 1859 bola v obci menšia fabrika na šitie papúč, v ktorej zamestnávali 30-40 občanov. V tomto období popri obrábaniu svojich pozemkov sa príležitostne zamestnávali v tunajajších lesoch pri splavovaní dreva (siahovice) po miestnom potoku, najmä v jarných mesiacoch pri topení ľadu a snehu. Technika splavovania dreva spočívala v tom, že majiteľ zubáckych lesov (veľkopodnikateľ Schreiber) v jarných mesiacoch po celej dĺžke obce do miestneho potoka vozil drevo - siahy, ktoré sa prívalom vody plavili po potoku Zubák až na sklad dreva, ktorý bol na rázcestí Horná Breznica - Lednica. Občania počas splavovania s hákmi na brehoch potoka obojstranne posunovali drevo po toku. K splavovaniu dreva v horných horách tzv. Regál bolo upravené jazero na záchyt vody, ktoré bolo vypúšťané počas splavovania a sľúžilo ako rezervár vody.

 

V neskoršom období technika dreva bola nahradená vybudovaním úzko-koľajovej trate, po ktorej vozila drevnú hmotu malá parná lokomotíva do drevného depa na Lednické Rovne. Trasa úzko-koľajovej trate viedla zo Zubáka cez Lednicu, rázcestie Dolná Breznica do depa na Lednických Rovniach. V roku 1955-1960 takto uskutočnená preprava dreva bola štátnymi lesmi zrušená a trasa bola predaná pánu Hercegovi na Liptov. Obrat v hospodárskom, kultúrnom a sociálnom rozvoji obce nastal po 2. svetovej vojne, po roku 1945. V tomto období sa vytvorili MNV, ako orgány štátnej moci a správy, ktoré nahradzovali vtedajšie obecné zastupiteľstvá a richtárov obce. Podľa zápisu v obecnej kronike sú zápisy o ustanovení revolučného národného výboru, ktorý na podnet partizánskeho veľiteľa Gríšu dňa 17. marca 1945 vznikol v obci revolučný národný výbor v zložení:

 

Michal Kuvik, František Dávid, Vendelín Panenka, Viktor Wohlschlager, Juraj Loduha a Jozef Galko ako predseda revolučného národného výboru. Tento však na vtedajšiu vojnovú situáciu nevystupoval verejne, i tak jeho význam bol nesporne veľký, že vznikol v najťažších dňoch, ktoré obec prežívala.

 

Pozn.

 

Partizán veľiteľ Gríša, bol veľiteľom partizánskeho oddielu "Kotovský" II. Stalinskej partizánskej brigády. Jeho práve meno bolo Grigorij Dimitrovič Kliagin.

 

Pri príležitosti 20. výročia SNP dňa 7.9.1964 bolo MNV v Zubáku udelené menovanému "Čestné občianstvo obce Zubák".

 

V roku 1946 sa konali 1. povojnové voľby. Voľby v obci vykonala Demokratická strana a na čelo obce sa dostal ako predseda Michal Kuvik, ktorý bol súčasne aj zástupcom obce v okrese. Zástupcovia obce v tomto období viac-menej sa zaujímali o politický vývoj v štáte a riešenie potrieb občanov bolo druhoradé. V roku 1947 došlo k zavedeniu lístkového prídelového systému na šatstvo a potraviny, čo malo vyriešiť životné potreby našich občanov.

 

V roku 1948 a to: 26. februára sa konalo celoobecné zhromáždenie, na ktorom bol vytvorený na pomoc ustanovenej vláde miestny akčný výbor. Vtedajší vedúci činitelia obce si aj toto revolučné vedenie ponechali vo svojich rukách. Predsedom bol Michal Kuvik. Rozhodovacie právomoci terajšieho MNV a Akčného výboru pri riešení potrieb obce, bola obec stále závislá na Notárskom úrade v Lednici, kde mal sídlo obvodný notár, ktorý raz mesačne navštevoval obec a vtedy boli vydané pre občanov prídelové potravinové lístky. V roku 1948-49 boli pre obec Zubák rokmi značných zmien.

 

Svojpomocne si občania vybudovali telefónnu linku z Hornej Breznice do Zubáku.